Dach Musketier´s

Aj tento rok sme sa rozhodli absolvovať jeden výcvikový víkend na Orave, ktorý ako sa rovnako ako v minulom roku konal v júlových dňoch a to 10.-13.07.2014 .  Tentokrát bolo obsadenie oproti minulým rokom najviac početné, či už na účastníkov štvornohých alebo dvojnohých. 

Už vo štvrtok, keď sme dorazili na chatu, tak sme zistili, že len málo ľudí bolo "skalných" a tak sa nám otvoril priestor na získanie nových priateľov z prostredia poľovníckej kynológie. Hneď na úvod, po "prvej" večery, sme dostali krásne darčeky na pamiatku vo forme brúsených pohárov. A že to neboli len tak hocijaké. Každý účastník dostal vlastný pohár s portrétom svojho štvornohého miláčika. Celý večer patril zoznamovaniu a popravde, ráno som mala čo robiť, aby som si všetky tie mená pamätala správne.

Nástup, rozdelenie do skupín, predstavenie výcvikárov a odchod do revíru. Doobeda sa precvičovali hlavne aporty so zverou, dohľadávky a vlečky. Nakoľko Athy dlho aporty nerobil, mala som miernu obavu, ako zapadne. Ale ukázal, že pamäť mu slúži zatiaľ dobre. A tak po prvom výcviku, s pocitom dobre našľapnutého dňa, sme si mohli vychutnať obed. Plánovaná poobedná siesta pred ďalšou fázou poobedného výcviku sa stala iba "plánovanou", nakoľko množstvo účastníkov a zážitkov nás na izbu nepustilo. A tak sme nastúpili na ďalšiu fázu, síce trošku unavení, ale posilnení o ďalšie milé zážitky. Večer sa niesol v duchu priateľského posedenia, kde sa okrem bežných "klebiet" zbehla aj oslava narodenín. A tak ani tu nám plánovaný odchod do postele nevyšiel .

Nasledujúce dni sme s Athym využili na precvičenie disciplín, v ktorých sme mali mierne nedostatky, večere patrili zábave a rána unaveným očiam. Precvičili sme aj časť vody, kedy Athy bez zaváhania a s vrtiacim chvostíkom preukázal, že ani túto disciplínu ešte nezabudol. Posledný deň sme venovali hlavne práci v lese, kde sa okrem Athosa zapojil aj mladý William. Athymu sme večer natiahli pofarbenú stopu, ktorá mala byť nasledujúceho dňa stará 14 hodín.  Ale vzhľadom k tomu, že ráno nie a nie vstať, tak z Athyho stopy sa zrazu stala 15 hodinová. Williamko, nakoľko na stope ešte poriadne nebol dostal svoju prvú 2 hodinovú. Obaja chalani stopu krásne vypracovali a urobili mi veľkú radosť. Nasledoval rozlúčkový obed a po ňom vyhodnotenie víkendu. Všetci zúčastnení sme dostali krásne diplomy a povzbudenie od výcvikárov do budúcna. A tak unavení, ale s dobrým pocitom a krásnymi zážitkami sme zamierili domov. Po príchode chalani "odpadli a spali až do rána. 

Ak sa bude táto akcia robiť aj budúci rok, tak sa jej budeme chcieť určite zúčastniť. Takú výbornú spoločnosť, zábavu a múdre rady výcvikárov si predsa nemôžeme nechať ujsť .