Dach Musketier´s

V roku 2014 sme s Athym úspešne absolvovali viaceré skúšky, ktoré nás posunuli až na prihlásenie sa na vrcholovú súťaž, ktorá sa konala dňa 06.-07.09.2014 v Plaveckom Podhradí a to "Memoriál Jozefa Kadleca". Aj keď naša prihláška bola podaná dávno, nebolo stále isté, či naň budeme prizvaní. Vzhľadom k tomu, že tento Memoriál sa organizuje hlavne pre stavače a malé plemeno na ňom "nebežalo" 3 roky, konečný verdikt, že sme prijatí nás veľmi potešil.

Úspešné zvládnutie všestranných skúšok malých plemien koncom 08/2014 nám dodávalo odvahu na to, že by sme tieto vrcholové všestranné skúšky mohli úspešne absolvovať. Avšak obava, že sa jedná o vrcholovú súťaž, kde aj malé zaváhanie nás môže vyradiť z hry, tu stále bola.

Všetko sa to začalo v piatok v peknom areály miestneho agrokomplexu, kde sa konal zraz účastníkov, losovanie, veterinárna prehliadka a oficiálne zahájenie. Na zahájenie nastúpilo 10 stavačov a 1 malé plemeno. Vzhľadom k tomu, že Athy bol jediné malé plemeno, ktoré sa Memoriálu účastnilo, pripadlo nám číslo "posledné" a to 11. Nevedeli sme ako a s kým budeme v skupine, nakoľko skúšobný poriadok pre stavače a malé plemená je odlišný. A tak nám bolo povedané, že všetko sa bude riešiť priamo na mieste resp. na jednotlivých disciplínach. Po vybavení všetkých formalít, nás organizátori pozvali na večerný "country bál", ktorý sa konal priamo v priestoroch areálu. A neboli by sme to "my", keby sme sa ho nechceli zúčastniť . A tak sme s niektorými účastníkmi a rozhodcami, aj napriek "netanečnej" atmosfére strávili pekný, no na naše pomery "krátky večer", lebo ráno nás čakal prvý náročný deň.

V sobotu ráno sme na oficiálnom nástupe dostali informáciu, že dnešný deň sa bude pre nás skladať z disciplín na poli a vo vode. A tak sme sa pripojili k skupine stavačov, ktorí mali tieto disciplíny a vyrazili smer revír. Ako prvá nás čakala disciplína, kde sa skúša hneď niekoľko predmetov naraz....sliedenie, stopa živej zveri, čuch, hlasitosť a poslušnosť. Tvrdenia domácich, že v revíre je málo zajacov Athy čochvíľa vyvrátil. Na rádiuse cca 700 metrov ich vypichol hneď sedem, ale úspečne túto disciplínu zvládol . Nasledovali práce so srstnatou a pernatou zverou v poli. Vzhľadom k tomu, že Athy si prehnal zajacov, cítila som, že začína byť mierne unavený. Dohľadávka pohodenej pernatej zveri (prepelica) bola pre Athyho zábavnou disciplínou. Avšak nabehané kilometre sa začínali prejavovať. Krásne dohľadanie, uchopenie, ale v pol ceste prinášania jedno vypustenie a môj povel nám znížili známku. Následovalo prinášanie srstnatej zveri na diaľku v poli...Athyho nasadenie, dohľadanie a uchopenie mi vnukli nádej, že by toto mohlo dobre dopadnúť. Avšak Athy už cítil únavu a zajaca asi po 200 metroch položil a vytrvalo hlásil. Vedela som, že pokiaľ mu nezadám povel, tak nás to môže stáť "hlavu". Prišiel jeden a potom druhý povel a Athy ho nakoniec pomalým krokom priniesol a krásne odovzdal. Avšak toto jeho zaváhanie nás so známkou "2" posunulo do druhej ceny. Vydýchla som si, že sme úspešne zvládli tieto disciplíny a tešila som sa, že nás čakajú tie, ktoré Athy miluje a to na vode. Presunuli sme sa k miestnemu jazeru, kde nás už očakával ďalší rozhodca. Ako prvé bolo prinášanie kačice z hlbokej vody. Túto disciplínu Athy zvládol na "jedničku" a zožal obrovský applause ako od rozhodcu, tak od korony. O kúsok ďalej sme predviedli naháňanie v tŕstí, ktoré bolo miestami ako "stena". Avšak ani tu nezaváhal, krásne porast prehľadal a na privolanie sa vrátil. Keď som ho pripla na vodítko mi došlo, že sme úspešne absolvovali jeden z dvoch náročných dní tohoto Memoriálu. Mala som obrovskú radosť, avšak únava ako moja, tak Athyho nedali na seba dlho čakať. A tak sme sa nejako nezdržovali a trielili domov.

V nedeľu nás čakali disciplíny v lese. Na "pospas" si nás zobral priamo hlavný rozhodca. Ako prvé bolo vodenie na remeni. Athy a ja sme ju, podľa neustálych pokynov zmeny smeru p. rozhodcu, úspešne zvládli. Následovalo odloženie. Aj napriek tomu, že som vedela, že táto disciplína by mala byť pre nás "jednoduchá", počas časového limitu som mala pocit, že minúta mi trvá hodinu . Po úspešnom zvládnutí nasledovala posliedka. Po ukončení tejto disciplíny sme od p. rozhodcu dostali pochvalu a s dobrým pocitom sme sa presunuli na poslednú disciplínu a to pofarbenú stopu. Táto disciplína patrí medzi Athosove obľúbené. Aj napriek náročnosti terénu...prechod cez popadané stromy, malinčie, jarok a dva zlomy...ju krásne vypracoval a na konci srnca zahlásil . Po obdržaní zálomkov som si naozaj uvedomila, že je KONIEC. Že sme úspešne zvládli to, čo bol náš sen. Že všetko, čo sme absolvovali stálo naozaj zato a že sme predčili očakávania mnohých ľudí.

Že sa nám spolu podaril úspech, o ktorom by sa nám pred dvoma rokmi ani nesnilo a dokázali sme, že aj trpasličí jazvečík je hodný uznania v poľovníckej kynológií.

Uznanie rozhodcov, vodičov, známych ako i samotných dlhoročných chovateľov jazvečíkov i "nejazvečíkov" mi bude ešte dlho vyčarovávať šťastný úsmev na tvári.

...a ja ďakujem za deň, keď som sa mohla stať HRDOU majiteľkou tohto malého ryšavca...