Dach Musketier´s

...tento rok sme sa s Athym pokúsili dorobiť skúšky, ktoré ešte v zbierke nemáme...a zadarilo sa ....

Po malých prípravách, ktoré z našej strany obnášali hlavne novú disciplínu "posliedka", sme sa s Athym prihlásili na klubové Lesné skúšky malých plemien, ktoré organizoval klub teriérov a to dňa 07.06.2014. Nakoľko sa konali v blízkosti Bratislavy a to v neďalekej dedinke Malinovo, ktoré je vzdialedné len cca 10 km a zároveň boli so zadávaním titulu CACT, tak sme neváhali.

V sobotu ráno sme do Malinova dorazili na čas okolo 08,00 hod., zaregistrovali sme sa a čakali na zahájenie spojené s losovaním čísiel. Losovali sme ako prví a vytiahli sme si číslo 1, ktoré sme ešte vo svojej zbierke na absolvovaných skúškach nemali. Ani vo sme by nás nenapadlo, že by sme tieto skúšky mohli absolvovať na "jedničku" .

Po vylosovaní sme mysleli, že sa presunieme do revíru, avšak vzhľadom na prostredie, ktoré poľovnícka chata ponúkala, páni rozhodcovia rozhodli, že odloženie spravíme tam. Nebolo by na tom nič zvlášne až na to, že tesne predtým Athy zaregistroval srnca, ktorý mal byť použitý na konci stopy. A tak mierne obavy z toho, že Athyho pud bude silnejší ako môj povel tu boli. Ale Athos s noblesou profesionála krásne túto disciplínu ustál a my sme si odniesli prvú "štvorku" z disciplíny . Následne sme sa presunuli do revíru, kde ďalšou disciplínou bolo sliedenie, popri ktorom sa vyskúšala aj hlasitosť, poslušnosť a správanie po výstrele. Aj túto disciplínu Athos bravúrne zvládol a ja s pocitom, že už je polovica za nami som bola menej nervózna . Disciplína, ktorá nás čakala bola pre mňa najmenej obávanou...vodenie na remeni. Nikdy sme s ňou nemali problém...avšak nebol by to Athos, aby si zo mňa nevystrelil presne na disciplíne, ktorú za normálnych okolností zvláda super. Prvé a posledné  Athyho zaváhanie pred "burinou" nám zaručilo známku "tri". Ale vzhľadom k tomu, že ho dokonale poznám verila som, že toto bolo "TO", kde mi ukázal, že má vlastnú hlavu . Následne nás čakala disciplína, ktorá bola na skúškach pre nás "nová" a to obávaná posliedka. Prvé kroky, prvé tiché odloženie a následné tiché privolanie ma utvrdili v tom, že Athos presne vie, čo sa od neho očakáva. Nakoniec aj odloženie a výstrel zvládol super a my so super pocitom sme si odniesli ďalšiu "štvorku".  No a nakoniec tu bola "pofarbená stopa". Athos ukázal, že v tejto disciplíne je naozaj "doma" a na konci ešte aj krásne zahlásil srnca. Po úspešne zvládnutej disciplíne a so zálomkom ako u Athyho na obojku, tak u mňa na klobúku sme sa vracali späť na stanovište. A tom ...zrazu Athy začal strašne kňučať, hlava nabok a ani krok pohnúť...a ja som už vedela, že je zle. Osina v uchu tak hlboko, že nebola ani vidieť a tým pádom sa nedala ani vybrať. Tak mi nezostávalo nič iné, ako čo najrýchlejšie vyhľadať veterinára. A tak sme sa vybrali do Šamorína. Príchod,  Athyho narkóza, zákrok ... a medzi tým telefonát, že Athy je víťaz skúšok. Nebol čas na radosť, nakoľko moje všetky zmysli sa sústredili iba na neho. Po príchode na poľovnícku chatu bol Athy ešte stále v narkóze. Prebrala som si diplom a s polospiacim Athym sme sa vybrali na chatu, kde nás čakali priatelia. Po ceste, ktorá trvala skoro hodinu sa Athy úplne prebral a mne konečne "docvaklo" čo sme dokázali .

Athos získal svoj prvý titul CACT a po druhý krát sa vo svojej pracovnej klariére stal VÍŤAZOM SKÚŠOK. No a potom...sme to samozrejme s priateľmi patrične oslávili .

Odhliadnuc od pokazeného záveru skúšok však musím skonštatovať, že Athos mi urobil nesmiernu radosť a ja SOM šťastná, že mám tú česť byť jeho pánom.