Choď na obsah Choď na menu
 


Jesenné skúšky stavačov a malých plemien Galanta 09/2013

18. 9. 2013

O tom, že Athy miluje všetko čo sa týka práce, či už ide o vodu, pole alebo les ma presvedčil už dávno. Zúčastnili sme sa niekoľkých výcvikových víkendov s našimi priateľmi a na základe Athyho výsledkov sme sa odhodlali na reálnu „jesennú skúšku stavačov a malých plemien“. V kynologických podujatiach sme si zistili, kedy a kde sa budú konať jesenné skúšky stavačov a malých plemien a poslali sme prihlášku na OKO SPZ v Galante, ktoré organizovalo tieto skúšky dňa 15.09.2013 v dedinke Dolné Saliby.

Ako sa blížil dátum skúšky, tak sme si reálnejšie uvedomovali, že to už nebude len o nácviku, ale o korone, súťažiacich, rozhodcoch a výsledkoch, ktoré sa s nami zapíšu do histórie. Nebudem tajiť to, že mierna obava z toho, že či tento malý ryšavec túto skúšku zvládne sa stále častejšie vyjavovala. ...A zrazu tu bola tá „naša nedeľa“....
Ráno sme sa s Athym vychystali, pobalili potrebné pomôcky a vyštartovali smer Galanta. Našťastie sa počasie umúdrilo a slniečko nás sprevádzalo celú cestu. Po príchode na miesto sme sa zaregistrovali a vytiahli si číslo „5“. Onedlho na to bolo úvodné zahájenie, kde nám bol predstavený rozhodcovský zbor, ktorým sa tentokrát pre nás stal hl. rozhodca p. Vidlička.
Autami sme sa presunuli do revíru a začali prvou disciplínou...sliedenie. Netrvalo dlho a Athy narazil na divého zajaca, ktorého hlasite nasledoval po stope. Avšak pre Athyho šťastie a moje utrpenie tam bolo týchto zajkov niekoľko. Jeho lovecký pud a zanietenosť spôsobili, že zvuk mojej píšťalky sa stal menejcenným ako čerstvé stopy prchajúcej zvery . No a to bol dôvod na zníženú známku za poslušnosť. Po úspešnom absolvovaní tejto disciplíny, pri ktorej mali rozhodcovia možnosť posúdiť hneď niekoľko predmetov ako: hlasitosť, poslušnosť, sliedenie a stopu živej zvery, sme sa presunuli k miestu konania ďalšej disciplíny.
Nasledovalo dohľadávanie a prinášanie pohodenej pernatej zveri. Hoci som vedela, že Athy túto disciplínu zvláda, tak rovnako som vedela, že Athy má tú svoju tvrdú hlavu, v ktorej keď vzkrsne „bláznivý nápad“, tak urobí po svojom. Aj tak bolo.  Krásne vypustenie, prehľadávanie porastu, narazenie na pernatú....ale nemej zaujímavú ako stopy zajkov . Ale nakoniec sa to v Athyho hlave utriaslo a rozhodol sa, že mi ju predsa len prinesie. Moje počiatočné zdesenie ako i radosť z úspešnej dohľadávky asi na neho zapôsobilo a od tejto chvíle všetky ostatné disciplíny zvládal tak ako sa patrí. Vlečku srstnatej urobil na jednotku s hviezdičkou, hoci miestami si toho zaja musel položiť, aby nabral druhý dych a mohol pokračovať v donášaní. Vodenie na remeni urobil priam ukážkovo a ukázal, že bodliaky, stromy ani kaluž vody ho neodradí od mojej nohy. Pri výstrele ani mrvou nepohol a pokračoval v hľadaní. No a pri poslednej disciplíne, ktorou bolo prinášanie kačice z hlbokej vody to bral ako odmenu za celodennú drinu . Za hlasného applause korony a pochvale p. rozhodcu sme si po prvý krát uvedomili, že sme prekonali sami seba.
Tak ako pri špeciálnych vodných skúškach, tak aj pri úspešne dokončených jesenných skúškach sa Athy zapísal do histórie jazvečíkov, nakoľko ich úspešne absolvoval  ako jediný trpasličí jazvečík na Slovensku.

 

III. cena, 216 bodov

 

 

Pri vyhlasovaní výsledkov sme sršali úsmevmi, avšak miestami nám bolo ľúto tých dvoch Athyho  zaváhaní. Avšak na druhej strane sme si uvedomili, že pre nás nie je dôležité v ktorej cene, ale to, že sme sa odhodlali na „kus práce“ a dokázali sme, že nie je dôležitý vzrast a rasa, ale odhodlanie, veľké srdce  a chuť pracovať . Najkraší pocit ale bol, keď sme nielen od hlavného rozhodcu, ale rovnako dlhoročného chovateľa jazvečíkov p. Vidličku dostali pochvalu za najpracovitešieho psa ako i uznanie, že "Athy je výnimočný jazvečík". My si tieto slová nesmierne vážime a pokúsime sa ukázať aj ďalej, že aj "trpaslík" má neuveriteľnú chuť a odhodlanie pracovať .